Zima už pomaličky vkĺzava medzi nás, hoci zo stromov pršia zatiaľ iba listy. Silnejšie si zapíname bundy, hlavy skrývame do čiapok, varíme oveľa viac čaju ako pred mesiacom… možno je to tým, že v zime sa trochu viac času trávi doma, že viac snívame? Možno je to predvianočným časom, keď trochu viac myslíme na svojich blízkych a premýšľame o vianočných darčekoch. Tento článok bude dlhý a zasnený ako zimná rozprávka.
Kedysi to bola guľa – strieborná, tradičná sklenená fúkaná, krehká. Bola v nej priehlbinka, v nej tento psíček. Obľúbená môjho manžela, ešte z jeho detstva. Rád spomína, ako ležali pod stromčekom so sestrou a zavrteli nitku, na ktorej guľa visela a guľa sa potom točila, svetielka zo stromčeka sa v nej mihali… Dokazali takto rozkrúcať vianočné gule aj hodinu. Najmilšia spomienka z detských Vianoc, čo si priniesol i do nášho domova. Bola ešte od jeho starej mamy.
Rozbila som ju. Nechtiac. Pri vyberaní z najvrchnejšej vrchnej skrinky na mňa vyletela. Ak črepy prinášajú šťastie, tak potom my ho môžeme mať preveľa, lebo rozbila som i krásnu sklenenú guľu, čo sme si kúpili na prvých spoločných vianočných trhoch. Ruky deravé!
Nedávno som čítala žurnál Vianočné gule s príbehom na Sashe. Položartom polovážne vravím mužovi – tieto vianočné gule sú krásne, kúpim ti ich. Poznáte to: Mužom je úplne jedno, aké dekorácie dáte kol seba, skôr vždy všetko ofrfliavajú. Načo to, čože to, netreba, nemíňaj… A preto ma jeho okamžité ÁNO prekvapilo. Alebo aj nie. V dlhoročných vzťahoch je to tak. Poznáte sa ako staré topánky, kdesi v hĺbke mužovej i mojej duše je tá rozbitá guľa so psíkom. ÁNO, lebo tieto krásne hand made vianočné gule s príbehom by mohli byť novou vianočnou spomienkou.
Balíček prišiel, zasnívala som sa, hladkajúc ich pohľadom. Aké vianočné príbehy v guliach nachádzam? Okrem toho nášho, okamžite sa mi v hlave zjavili dve knižky Luskáčika, ktoré som si tiež kúpila hlavne kvôli ilustráciám.
Ilustrácie An Leysen v knihe Louskáček
Dcéra sa chystala s ich triedou na baletné predstavenie Luskáčik. Chcela som jej priblížiť o čom je príbeh, z baletu druháci nie všetko musia pochopiť. Vtedy mi padla do oka ilustrátorka An Leysen. Knižka Louskáček v jej podaní, z vydavateľstva Pikola, je dievčatkovsky nežná, naozaj sa oplatí dohľadať si aj ďalšie jej knižky. Škoda, že sú len v češtine. Keď som našej druháčke čítala, tak som príbeh simultánne prekladala.
Vidíte vo vianočných guliach od Marinalove tú nehu snehu? Možno preto, že snehové vločky lietajú vzduchom unášané vetrom ako pierka, možno preto v nás tú nehu vzbudzujú. No keď sa dotknú našej pokožky, sú mrazivé. Aj pôvodný príbeh Luskáčika je mrazivý. V tejto verzii knižky je skrátený. A časť, ako sa Klárka porezala na skle z rozbitej skrine je vynechaná.
Knižka je vhodná aj pre menšie deti, má krásne celostranové ilustrácie, príbeh plynie rýchlo. Striedajú sa strany s farebnými a čiernobielymi ilustráciami.
“Všechno kolem je rúžové…” Zadívajte do tejto vianočnej gule a nájdete v nej naozaj zimný príbeh! Sneží v nej, sú v nej jemné kožušinkové rukavice, ktoré hrejú, je v nej naozajské čaro Vianoc ako z rozprávky!
Luskáčik a Myší kráľ – originálny príbeh Ernsta Theodora Amadeusa Hoffmanna
Ak ste dôsledný, tak si prečítajte celý originálny príbeh Luskáčika v tejto verzii knižky E.T.A. Hoffmanna:
Postavičky sa volajú trochu inak ako v českej verzii – dievčatko je Marienka, nie Klárka, chlapec Frico a zručný pán majster, ktorý vyrába drevené hračky pre deti sa nevolá Drosselmeyer ale Drozdík. Knižku neprečítate s deťmi jedným dychom, je písaná temne, zložitejšie, primerane času, v ktorom príbeh vznikol. Nútila ma k zamysleniu, prečo sú zimné rozprávky tak trochu strašidelné – veď si spomeňme na Kaya a Gerdu zo Snehovej kráľovnej alebo Dievčatko so zápalkami…
Aj balet Luskáčik vraj vznikol až na základe zjemneného prekladu Alexandra Dumasa, nie na základe tejto originálnej verzie.
Frico lúska oriešky na Luskáčikovi tak nešetrne, že sa mu zlomí sánka. Marienka prebudená v noci zo sna, chce schovať Luskáčika do vitrínky s bábikami. Nešťastne sa pri tom dvierka rozbijú a ona sa poreže. Odpadne a nájdu ju až ráno. Kým v snoch a mátožení vyzdravie, vybojuje s Luskáčikom všetky vojny proti Myšiemu kráľovi. Napokon sa do seba s Luskáčikom zaľúbia. Je to sen, ilúzia, blúznenie?
Vianočné gule s príbehom od tvorilky Marinalove sa mi rozgúľali aj do tejto knižky.
A ešte malé upozornenie – kto u vás nosí darčeky? Pretože v Luskáčikovi je naznačené, čo maličké deti netušia a nechcú mať zatiaľ prezradené a nechcú prijať – darčeky nosia rodičia. Marienka a Frico čakajú kým bude slávnostná izba prichystaná…
No povedzte, nie sú naše nové vianočné gule vystrihnuté z Luskáčika? O krásne ilustrácie v knihe sa postarala Martina Richterová.
Je mojim večným osudom rozbíjať? Vlani pri vyberaní z najvrchnejšej vrchnej skrinky na mňa vyletel Luskáčik… Leží schovaný a ubolený v skrinke a čaká na pána Drozdíka. Kedyže ho opraví, zlepí?
Ak máte radi zimné rozprávky, tak ich nájdete tu:
Článok bol najskôr publikovaný na stránke Adventný kalendár tu »